HormesisDrawing

Stres vs komfort: Čo potrebujeme viac?

Stresu sa bránime, ale komfort začína mať podobne negatívny podtón. Čo teda telu dopriat? Stresovú záťaž alebo kľud? Odpoveďou je správny pomer hormézy a homeostázy intenzívnej krátkodobej záťaže a dostatku času na regeneráciu.

Stres vs komfort:                    Čo potrebujeme viac? 1
2 minúty v ľadovej vode sú dokonalým príkladom efektívnej hormézy.

Horméza v skratke znamená, že dobrého veľa škodí a súčasne, že čím viac tým lepšie v mnohých prípadoch nie je efektívny prístup. V prípade hormetického stresu – malej, ale intenzívnej dávky záťaže na organizmus, či už sú to šprinty, krátky pôst alebo ľadový kúpeľ – to platí dvojnásobne. 40 šprintov totiž pre telo nemusí byť prínostnejších ako 8 a 40 minút v ľadovej vode nemusí človeku zabezpečiť viac benefitov ako 4, práve naopak.

Prečo telo potrebuje hormézu? Pretože je stvorené na neustálu adaptáciu. Pobyt v komfortnej zóne bez občastného výstupu pre telo nielenže nie je prínosné, ale naopak mu vyslovene škodí. Horméza existuje v rastlinnom aj živočíšnom svete a rastliny a živočíchy vrátane človeka sú vďake nej silnejšie.

Stresová záťaž však má svoje limity a zatiaľ čo telo ju potrebuje, je dôležité, aby ju dostávalo v správnych dávkach. Z obrovského prínosu, ktorý telu poskytne, sa totiž behom pár sekúnd môže preklopiť do zdravie ohrozujúceho faktoru.

Stres vs komfort:                    Čo potrebujeme viac? 2
Krátkodobý stres organizmus v mnohých prípadoch posiluje. Čím dlhšie však stres trvá, tým sa jeho prínosy redukujú, až sa po čase telo dostane do fázy, kedy ho stres neposilňuje, ale naopak oslabuje.

Telo sa totiž neustále snaží dostať do opačného stavu – homeostázy, rovnováhy vnútorného prostredia. Napríklad po behu sa snaží vrátiť vnútornú aj povrchovú telesnú teplotu do normálu a chce vylúčiť čo najviac kyseliny mliečnej. Po ľadovom kúpeli sa chce rýchlo zohriať a keď nám klesne v krvi cukor, snaží sa ho vyrovnať.

Prospieva teda telu viac horméza alebo homeostáza? V skutočnosti potrebuje oboje, avšak rozhodne väčšiu dávku homeostázy – času na renegeráciu a pokoj. Neustála homeostáza bez pravidelných dávok stresových podnetov však organizmus rozmaznáva, telo stráca schopnosť prispôsobovať sa a hoci ju nikdy nestratí úplne, jeho adaptačné procesy sa spomaľujú a akýkoľvke výstup z komfortu ho unaví a rozhodí.

Aj chladové cvičenia patria hormetickej záťaže – telo je vybudzované k tomu, aby sa v chlade adaptovalo a aby sa po ňom zahrialo. Krátke chladové cvičenia majú množstvo prínosov, ale ako vidno na grafe vyššie, predlžovanie pobytu v chlade neznamená, že získame viac benefitov, práve naopak. Mnohí ľudia sa na chlad adaptujú už po 20 sekundách až 2 minútach. Presne to je doba, kedy pobyt v chlade prináša telu najviac benefitov. Ak milovník chladu dobu strávenú v ľadovej vode prestrelí a dostane sa do ľahkého podchladenia (hypotermie), telo nielenže neposilňuje, ale naopak oslabuje.

Čo to pre mňa znamená?

Aká dávka chladu je tá pravá pre vás? To musíte zistiť sami. Zo zdravotného hľadiska 2 minúty v ľadovej vode úplne postačujú. Keď sa voda oteplí nad približne 6 C, môžeme hormetický stres telu navyknutému na chlad dopriať tak, že si pobyt vo vode trochu predĺžime, alebo že si na chvíľku zaplávame. Je však dôležité zvyšovať dávku chladu postupne – aby sme sa stále nachádzali v prínosnej zelenej krivke a zbytočne neklesali do hladín, ktoré telo oslabujú.

Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on pinterest
Share on print
Share on email